So vznikom i existenciou Bíne je spojené veľké množstvo legiend, z ktorých si mnohé ľudia dodnes rozprávajú, prípadne zostávajú zachované v miestnom názvosloví. Niektoré z príbehov sú iba vymyslenými rozprávkami, no iné sa skutočne stali a mnohé z nich dodnes nedajú vedcom spávať. Viaceré legendy sa týkajú mohutného opevnenia Bíne, ktoré je dodnes menšou záhadou aj pre súčasných archeológov. Obrovská sústava troch mohutných valov a priekop obopínala kedysi plochu 110 hektárov. Pozostatky tohto opevnenia je dodnes vidieť na severnom okraji obce.
K legendárnym, ale pravdivým patrí aj príbeh Valérie Rudasovej, ktorej prirodzený pôvab tak zaujal budapeštianskeho maliara Kálmána Moskóa, že ju so súhlasom jej rodičov v roku 1939 portrétoval celé dva týždne. V roku 1940 sa jej portrét dostal aj na bankovku vtedajšieho Maďarska, najskôr v hodnote dva pengő a v roku 1945 na devalvovanej bankovke v hodnote 100.000 pengő.
Doterajšie výskumy ukazujú, že prví ľudia sa tu usídlili už v neolite, teda v mladšej dobe kamennej. Nálezy z eneolitu reprezentujú pamiatky takzvanej Kultúry s kanelovanou keramikou. Sídliskové nálezy pochádzajú aj z obdobia laténu, teda z dôb, keď na našom území žili Kelti. Mimoriadne husté osídlenie tu však bolo v období Veľkej Moravy a v neskorších storočiach.
Pre archeológov je mimoriadne zaujímavé predovšetkým mohutné opevnenie, ktorého časť je dodnes viditeľná. Dlhé roky boli valy pre ľudí veľkou záhadou. Výskumy popreli rôzne teórie, podľa ktorých ho mali vystavať Kelti, Rimania, či Avari. Nepotvrdila sa ani hypotéza, že tri prstence valov doplnených priekopami boli vystavané počas tureckých vojen. Až výskumy v šesťdesiatych rokoch ukázali, že tieto valy boli podľa všetkého postavené v závere 10. storočia a zrejme súvisia s bojmi o trón medzi vtedajším kniežaťom Štefanom a Kopáňom.
Výskum Bíne nie je pre archeológov stále ukončený.
Foto: www.cevnad.sav.sk
